Česko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Česká republika


Vlajka	Znak

Národné motto:
Pravda vítězí

Štátna hymna:
Kde domov můj

Miestny názov

• dlhý

Česká republika

• krátky

Česko

Hlavné mesto

Praha
50°5′ s.š. 14°28′ v.d.

Najväčšie mesto

Praha

Úradné jazyky

čeština

Štátne zriadenie

Prezident
Predseda vlády

republika
Václav Klaus
Mirek Topolánek

Vznik

1. január 1993

Susedia

Nemecko, Poľsko, Slovensko, Rakúsko

Rozloha
• celková
• voda (%)

78 866 km² (114.)
1 590 km² (2,0 %)

Počet obyvateľov
• odhad (marec 2008)
• sčítanie (2001)
• hustota (marec 2008)

10 403 136 (77.)
10 230 060
129,6 /km² (57.)

HDP
• celkový
• na hlavu (PKS)

2006
187 611 mil. $ (45.)
25 365 $ (25.)

Index ľudského rozvoja (2003)

0,874 (31.) – vysoký

Mena

česká koruna (CZK)

Časové pásmo
• Letný čas

CET (UTC+1)
CEST (UTC+2)

Medzinárodný kód

CZE / CZ

Medzinárodná poznávacia značka

Internetová doména

.cz

Smerové telefónne číslo

+420

Satelitná snímka Česka

Svätý Václav, hlavný patrón českej krajiny

Český Krumlov

Česko, dlhý tvar: Česká republika, je stredoeurópsky štát. Na západe susedí s Nemeckom, na severe s Poľskom, na juhovýchode so Slovenskom, a na juhu s Rakúskom. Česko tvoria Čechy, Morava a české Sliezsko.

Podnebie má mierne a prechodné. Povrch tvoria pahorkatiny a niekoľko pohorí. Pohoria sú Krkonoše, Biele Karpaty, Chřiby. Najvyššia hora je Sněžka. Hlavné mesto je Praha, iné väčšie mestá sú Brno, Plzeň, Liberec či Ostrava. Česko je priemyselný štát, zo všetkých štátov Európskej únie tu priemysel tvorí najviac percent HDP. Česko vzniklo 1. januára 1969 pod názvom Česká socialistická republika, ako jedna z dvoch republik v Československej socialistickej republike. Od roku 1999 je Česko členom NATO a od 1. mája 2004 je členom Európskej únie.

[upraviť] Prírodné podmienky

[upraviť] Geografia

Česko má spoločné hranice so 4 krajinami. Na západe hraničí s Nemeckom v dĺžke asi 810,7 km, z toho so Saskoom 453,9 km a s Bavorskom 356,8 km. Z juhu hraničí s Rakúskom v dĺžke 466,1 km, na výhode so Slovenskom na 251,8 km dlhej hranici a na severe s Poľskom, pričom dĺžka hranice je podľa českých údajov 761,8 km, a podľa poľských údajov až 789,89 km.

Najnižšie položeným miestom je bod odtoku Labe z krajiny pri Hřensku, s výškou 115 m n. m. Najvyšším miestom je vrchol Sněžky, 1602 m n. m. Najvyšším umelým bodom je vrchol televízneho vysielača na vrchu Praděd, 1654 m n. m.

Z fyzicko-geografického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Západnú a strednú časť tvorí Česká vysočina, majúca prevážne ráz pahorkatín a stredohorí (Šumava, Český les, Krušné hory, Jizerské hory, Krkonoše, Orlické hory, Králický Sněžník, Jeseníky). Na východe územia zasahujú výbežky Západných Karpát (Beskydy).

Z celkové plochy Česka leží 52 817 km² (67 %) v nadmorskej výške do 500 m, 25 222 km² (32 %) vo výške 500 až 1 000 m a iba 827 km² (1,05 %) vo výške nad 1 000 m. Priemerná nadmorská výška činí 430 m.

[upraviť] Geológia

Bližšie informácie v článkoch: Geológia Českého masívu a Geológia Západných Karpát

Územie Česka tvoria dve rozsiahle geologické jednotky Český masív a Západné Karpaty.

Český masív je hrasťová štruktúra tvorená predmezozoickým kryštalinikom s premenenými a vyvretými horninami a jeho sedimentárny obal. Je súčasťou hercýnskeho orogénu, no bol postihnutý aj mladšou zlomovou tektonikou. Člení sa na niekoľko oblastí: Moldanubickú, Kutnohorsko-svrateckú, Stredočeskú, Krušnohorskú, Lužickú a Moravsko-sliezsku oblasť. Tieto bloky prekambrického až paleozoického veku, boli spojené v priebehu hercýnskeho vrásnenia, pričom sa nasunuli smerom na sever na Východoeurópsku platformu.

V priebehu triasu bola oblasť prevažne vynorenou časťou Pangey a tvorila tzv. Vindelický val, ktorý oddeľoval alpídnu Tethýdu od platformného germánskeho vývoja na severe. Oblasť bola po zvyšok mezozoika striedavo zaplavovaná epikontinentálnym morom. Neskôr v priebehu terciéru sa na túto konsolidovanú oblasť nasunul z juhu a východu alpsko-karpatský orogén. Východná časť Českého masívu sa pod zaťažením príkrovmi flyšového pásma postupne ohýbala a spôsobila vznik karpatskej predhlbne. V kvartéri do oblasti zasahoval v priebehu ľadových dôb kontinentálny ľadovec, ktorý z oblasti Škandinávie priniesol početné bludné balvany a ďalší exotický materiál. Kvartérny pôdny pokryv sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenějším typom pôd v Česku sú hnedé pôdy.

[upraviť] Vodstvo

Územie krajiny tvorí rozvodie oddeľujúce povodie Severného, Baltského a Čierneho mora. Hlavnými tokmi sú tu Labe (370 km) s Vltava (433 km), v oblasti Moravy rieka Morava (246 km) s Dyjou (306 km) a v Sliezsku Odra (135 km) s Opavou (131 km).

[upraviť] Klíma

Podnebie sa vyznačuje vzájomným prenikaním a miešaním oceánskych a kontinentálnych vplyvov. Je charakteristické západným prúdením s prevahou západných vetrov, intenzívnou cyklonálnou činnosťou a pomerne hojnými zrážkami. Prímorský vplyv sa projevuje hlavne v Čechách a na Morave. V Sliezsku už pribúda vplyvov kontinentálnej klímy z východu. Veľký vplyv na podnebie má i nadmorská výška a reliéf.

[upraviť] Živá príroda

Flóra a fauna v Česku svedčí o vzájomnom prenikaní hlavných smerov, ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. Lesy sú prevažne ihličnaté a zaberajú asi 33 % celkovej rozlohy krajiny.

[upraviť] Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Česka

[upraviť] Politický systém

Česko je demokratická parlamentná republika. Výkonnú moc má prezident a vláda, ktorá vydáva nariadenia a navrhuje zákony. Zodpovedá sa Poslaneckej snemovni. Hlavou štátu je prezident, volený každých päť rokov oboma komorami Parlamentu. Prezident navrhuje ústavných sudcov, ktorých musí schváliť Senát, za určitých podmienok môže rozpustiť Poslaneckú snemovňu a vetovať zákony (okrem ústavných). Takisto vymenúva predsedu vlády a ďalších jej členov na návrh predsedu. Prijíma demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády.

Český parlament je dvojkomorový, s Poslaneckou snemovňou a Senátom. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe pomerného zastúpenia. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových väčšinových volieb. Každý z 81 senátorov má šesťročný mandát.

Na prvý polrok 2009 prebralo Česko od Francúzska predsedníctvo Rade EÚ.

[upraviť] Ekonomika

Ku kľúčovým nerastným surovinám ťažených v Česku patrí čierne a hnedé uhlie, ďalej kaolín alebo stavebné hmoty a urán. V malom rozsahu sa ťaží ropa a zemný plyn a ďalšie suroviny.

Poľnohospodárska výroba takmer pokrýva domácu spotrebu. Pestuje sa hlavne obilie (pšenica, jačmeň, kukurica), zemiaky, cukrová repa, zelenina, ľan a repka. Svoj význam má aj pestovanie chmeľu a vinohradníctvo. Základom živočíšnej výroby je chov kráv, ošípaných a hydiny, ďalej včelárstvo a chov sladkovodných rýb (najmä kaprov).

Základom energetiky sú uhoľné a jadrové elektrárne (Temelín a Dukovany). Hlavnými priemyselnými centrami sú Praha, Brniansko, Ostravsko a Plzeňsko. Medzi dôležité odvetvia priemyslu patrí hutníctvo, strojárenstvo, textilný priemysel, potravinársky priemysel, elektropriemysel a výroba dopravných prostriedkov. Najdynamickejšie sa rozvíjajúcim odvetvím je stavebníctvo.

Česko má hustú dopravnú sieť. Prudko sa rozvíjajú telekomunikácie. Zahraničný obchod Českej republiky po mnoho rokoch pasívnej bilancie vykázal v roku 2005 prebytok. Ťahačom vývozu je automobilový priemysel.

Hrubý domáci produkt vo štvrtom kvartáli roku 2006 prekročil hranicu 20 000 am. dolárov na obyvateľa. V rámci Európskej únie už česká ekonomika predbehla svojou výkonnosťou a silou ekonomiku Portugalska. Ako člen Svetovej banky Česko patrí medzi 30 tzv. "platcov", ktorí z rozpočtu Svetovej banky neberú peniaze, ale naopak ich do nej vkladajú. Z tých sú potom dotované projekty či pôžičky rozvojovým krajinám sveta.

[upraviť] Obyvateľstvo

Národnostné zloženie podľa sčítania ľudu v roku 2001 je: národnosť česká 90,4%, moravská 3,7%, sliezska 0,1%, slovenská 1,9%, poľská 0,5%, nemecká 0,4%, ukrajinská 0,2%, vietnamská 0,2%, rómska 0,1%.

Podľa vierovyznania tvoria: ateisti (bez vyznania) 59%, rímskokatolíci 26,8%, evanjelici 1,2%, cirkev československá husitská 1%, nezistení 8,8%.

[upraviť] Administratívne členenie

Od 1. januára 2000 bolo upravené na 14 samosprávnych krajov.

[upraviť] Pozri aj

[upraviť] Iné projekty

Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Česko
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Česko

[upraviť] Externé odkazy

Česko (CZ)
KRAJE (krajské mestá) : Hlavné mesto Praha \| Juhočeský (České Budějovice) \| Juhomoravský (Brno) \| Karlovarský (Karlovy Vary) \| Královohradecký (Hradec Králové) \| Liberecký (Liberec) \| Moravskosliezsky (Ostrava) \| Olomoucký (Olomouc) \| Pardubický (Pardubice) \| Plzeňský (Plzeň) \| Stredočeský (Praha) \| Ústecký (Ústí nad Labem) \| Vysočina (Jihlava) \| Zlínsky (Zlín)
KRAJINY : Čechy \| Morava \| Sliezsko

Okresy Česka (76+1)

Benešov • Beroun • Blansko • Brno-mesto • Brno-venkov • Bruntál • Břeclav • Česká Lípa • České Budějovice • Český Krumlov • Děčín • Domažlice • Frýdek-Místek • Havlíčkův Brod • Hodonín • Hradec Králové • Cheb • Chomutov • Chrudim • Jablonec nad Nisou • Jeseník • Jičín • Jihlava • Jindřichův Hradec • Karlovy Vary • Karviná • Kladno • Klatovy • Kolín • Kroměříž • Kutná Hora • Liberec • Litoměřice • Louny • Mělník • Mladá Boleslav • Most • Náchod • Nový Jičín • Nymburk • Olomouc • Opava • Ostrava-mesto • Pardubice • Pelhřimov • Písek • Plzeň-juh • Plzeň-sever • Plzeň-mesto • Praha-východ • Praha-západ • Praha-mesto • Prachatice • Prostějov • Přerov • Příbram • Rakovník • Rokycany • Rychnov nad Kněžnou • Semily • Sokolov • Strakonice • Svitavy • Šumperk • Tábor • Tachov • Teplice • Trutnov • Třebíč • Uherské Hradiště • Ústí nad Labem • Ústí nad Orlicí • Vsetín • Vyškov • Zlín • Znojmo • Žďár nad Sázavou

České kraje (14)
Juhočeský \| Juhomoravský \| Karlovarský \| Královohradecký \| Liberecký \| Moravskosliezsky \| Olomoucký \| Pardubický \| Plzenský \| Praha \| Stredočeský \| Ústecký \| Vysočina \| Zlínsky

z • d • u Vyšehradská skupina
Česko · Maďarsko · Poľsko · Slovensko

z • d • u Štáty Európskej únie
Členské štáty	Belgicko \| Bulharsko \| Cyprus \| Česko \| Dánsko \| Estónsko \| Fínsko \| Francúzsko \| Grécko \| Holandsko \| Írsko \| Litva \| Lotyšsko \| Luxembursko \| Maďarsko \| Malta \| Nemecko \| Poľsko \| Portugalsko \| Rakúsko \| Rumunsko \| Slovensko \| Slovinsko \| Spojené kráľovstvo \| Španielsko \| Švédsko \| Taliansko
Kandidátske krajiny	Chorvátsko \| Macedónsko \| Turecko

z • d • u Západoeurópska únia
Členovia	Belgicko · Francúzsko · Nemecko · Grécko · Taliansko · Luxembursko · Holandsko · Portugalsko · Španielsko · Spojené kráľovstvo
Pridružení členovia	Maďarsko · Island · Nórsko · Poľsko · Česko · Turecko
Pozorovatelia	Rakúsko · Dánsko · Fínsko · Írsko · Švédsko
Pridružení partneri	Bulharsko · Estónsko · Lotyšsko · Litva · Rumunsko · Slovensko · Slovinsko

z • d • u Schengenský priestor
	Belgicko · Česko · Dánsko · Estónsko · Fínsko · Francúzsko · Grécko · Holandsko · Island · Litva · Lotyšsko · Luxembursko · Malta · Maďarsko · Nemecko · Nórsko · Poľsko · Portugalsko · Rakúsko · Slovensko · Slovinsko · Španielsko · Švajčiarsko · Švédsko · Taliansko Andorra · Lichtenštajnsko · Monako · San Maríno · Vatikán

z • d • u Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO)
Členské štáty	Belgicko \| Bulharsko \| Česko \| Dánsko \| Estónsko \| Francúzsko \| Grécko \| Holandsko \| Island \| Kanada \| Litva \| Lotyšsko \| Luxembursko \| Maďarsko \| Nemecko \| Nórsko \| Poľsko \| Portugalsko \| Rumunsko \| Slovensko \| Slovinsko \| Spojené kráľovstvo \| Spojené štáty americké \| Španielsko \| Taliansko \| Turecko
Kandidátske štáty	Albánsko \| Chorvátsko \| Macedónsko

z • d • u Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)
Austrália · Belgicko · Česko · Dánsko, Fínsko · Francúzsko · Grécko · Írsko · Island · Taliansko · Japonsko · Kórejská republika · Kanada · Luxembursko · Maďarsko · Mexiko · Nemecko · Holandsko · Nórsko · Nový Zéland · Poľsko · Portugalsko · Rakúsko · Slovensko · Španielsko · Švédsko · Švajčiarsko · Turecko · USA · Spojené kráľovstvo