z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

prof. Ing. arch. Jozef Lacko, CSc. (* 19. január 1917, Zvolen, † 9.september 1978, Bratislava) bol významný slovenský architekt a pedagóg. Patrí medzi kľúčové osobnosti slovenskej architektúry 20. storočia.

Obsah 1 Život 2 Tvorba 2.1 Architektonická tvorba 2.2 Pamätníková tvorba 3 Diela 3.1 Výber zo súťažných návhov 3.2 Realizované diela 4 Publikačná a pedagogická činnosť 5 Spolupráca 6 Citáty 7 Ocenenia 8 Cena profesora Jozefa Lacka 9 Externé odkazy 10 Zdroje

[upraviť] Život

Jozef Lacko sa narodil 19. januára 1917 vo Zvolene v početnej rodine železničiara. Základnú a strednú školu absolvoval vo svojom rodisku. V roku 1936 zmaturoval na reálnom gymnáziu vo Zvolene. V rokoch 1936- 1938 študoval na ČVUT (vtedy VUT) v Prahe, odbor architektúra a pozemné staviteľstvo. V roku 1936 z dôvodu zatvorenia českých vysokých škôl pokračoval v štúdiu na Nemeckej vysokej škole technickej (vtedy HT v Prahe), ktoré úspešne ukončil v roku 1941. Počas štúdia v Prahe sa na budovaní jeho architektonického profilu podieľal aj známy bratislavský profesor F. Wimmer.

Vďaka vynikajúcim študijným výsledkom mal otvorenú cestu k profesorovi Emilovi Bellušovi na Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave. V období rokov 1941 – 1948 tu pôsobil ako asistent na Ústave pozemného staviteľstva. V prvých rokoch praxe spolupracoval hlavne s Emilom Bellušom, čo malo výrazný vplyv na jeho tvorivú osobnosť. Ako mladý absolvent nemal veľkú šancu dostať sa k architektonickej činnosti, z tohto dôvodu sa zúčastňoval mnohých architektonických súťaží, ktoré mu poskytli priestor na to, aby v krátkom čase presvedčil o svojom talente.

V roku 1950 sa architekt oženil a s manželkou Máriou, vychovali spolu adoptívnu dcéru Danielu. O rok neskôr ako člen česko-slovenskej delegácie architektov navštívil Sovietsky zväz. Cieľom mesačnej návštevy bolo osvojenie si princípov socialistického realizmu v architektúre a ich aplikovanie. Po návrate sa naďalej venoval pedagogickej činnosti na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave, kde v rokoch 1953-1962 zastával post docenta Katedry architektonickej tvorby. Počas rokov 1964-1969 bol vedúcim Katedry architektonickej tvorby Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave. V roku 1960 sa mu dostalo uznania v podobe Ceny mesta Bratislava a v roku 1962 sa stal laureátom Štátnej ceny Klementa Gottwalda za Teoretické ústavy Lekárskej fakulty UK.

V tom istom roku mu bol udelený profesorský titul v odbore architektonickej tvorby a typológie. O dva roky neskôr sa stal podpredsedom Zväzu architektov ČSSR a predsedom Zväzu slovenských architektov. Na týchto postoch zotrval do roku 1969. Roku 1967 sa stal nositeľom Štátneho vyznamenania za zásluhy o výstavbu. O štyri roky neskôr v roku 1971 musel z dôvodu previerok opustiť SVŠT a našiel si nové miesto v Projektovej organizácii spoločenských stavieb v Bratislave. V roku 1972 viedol ateliér v Štátnom projektovom a typizačnom ústave v Bratislave, v rovnakom roku sa začali realizačné práce na Moste SNP, ktorý bol postavený podľa jeho návrhu. Zomrel 9.septembra 1978 v Bratislave, kde je aj pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí.

[upraviť] Tvorba

[upraviť] Architektonická tvorba

Jeho tvorba je časovo vymedzená obdobím od konca druhej svetovej vojny až po koniec 70. rokov 20.storočia. O odráža problematiku socialistickej architektúry a krátke obdobie intermezza v 60. rokoch. Kríza sociálnych ideálov, ktorá je spôsobená vojnou a ideológiou totalitného zriadenia sa pretavuje do myslenia a tvorivého prístupu architekta.

Prvé Lackove návrhy sa nesú duchu predvojnového funkcionalizmu so zreteľným vplyvom Emila Belluša. Ďalšia tvorba nesie znaky neskorého funkcionalizmu a neskôr socialistického realizmu, no v jeho prácach cítiť snahu o vymanenie sa z unifikovanej a kolektivistickej tvorby a hľadanie vlastnej interpretácie myšlienky socializmu.

Tieto snahy sa prejavili hlavne v Lackovom prístupe k problematike obytných budov. Zaoberal sa analyzovaním primárnych ľudských potrieb, získané poznatky sa potom snažil adaptovať do koncepcie moderného bytu. Jeho prínos v tejto oblasti spočíva v skvalitnení funkčno-prevádzkových vzťahov v obytnom priestore, pričom zohľadňuje nároky na premenlivosť, elasticitu a variabilitu. Hodnotným znakom Lackovej tvorby je citlivosť, s ktorou pristupuje k osádzaniu svojich stavieb do existujúceho urbanistického prostredia.

V neskorších rokoch cítiť v jeho tvorbe výrazný záujem o inovatívne tendencie a snahu o udržanie kroku s dobou, či už konceptuálne alebo technologicky.

Jozef Lacko patril k veľmi pracovitým a tvorivým architektom a uznávaným pedagógom, ktorý si napriek úspechom zachoval ľudský prístup a skromnosť.

[upraviť] Pamätníková tvorba

Dôležitou súčasťou Lackovho diela je pamätníková tvorba. Lackov tvorivý prístup a jeho práca s architektonickým tvarom a materiálom harmonizuje so sochárskym dielom a necháva ho vyniknúť. Na mnohých návrhoch spolupracoval s výtvarníkmi - sochármi, najčastejšie s J. Kulichom.

[upraviť] Diela

[upraviť] Výber zo súťažných návhov

• 1942 12 triedna ľudová škola, Bratislava - Trnávka, spolupráca: I. Knapo
• 1945 Radnica v Nových Zámkoch, 1.a 2.cena
• 1947 Prevádzková budova Poverníctva dopravy, Dostojevského rad, Bratislava, 1.cena
• 1949 Klinické mesto, Bratislava, spolupráca: V. Karfík, J. Medvecký, odmena
• 1953 Pamätník sovietskej armády na Slavíne, spolupráca: D. Kuzma, M. Škorupa, 4.cena
• 1955 Podhradie v Bratislave, spolupráca: M. Škorupa, 2.cena
• 1955 Krematóriu v Bratislave, spolupráca: M. Škorupa, najvyššia odmena
• 1957 Kamenné námestie v Bratislave, 2.cena
• 1957 Dom umenia v Piešťanoch, spolupráca: L. Kušnír, J. Červen, 1.odmena
• 1959 Centrum Berlína, NDR, spolupráca: Š. Svetko
• 1960 Gottwaldovo námestie v Bratislave, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň, T. Baník, 1.odmena
• 1960 SND v Bratislave, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň
• 1961 Stavebná fakulta, Námestie slobody, Bratislava, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň, najvyššie ohodnotenie
• 1962 Predstaničný priestor a staničná budova v Sofi, Bulharsko, 2.cena
• 1964 Komplex československej televízie, Mlynská dolina, Bratislava, spolupráca: J.Antal, L. Kušnír, I. Slameň, 2.cena
• 1971 Súťaž na Center Pompidou, Beaubourgh, Paríž, Francúzsko, spolupráca: A. Mikuláš, B. Somora

[upraviť] Realizované diela

• 1942 Nájomný bytový komplex, Banská Bystrica
• 1943 Rodinné domy v Modre, Žarnovici, Zvolene, Piešťanoch, Bratislave
• 1944 Bytový dom na Lermontovej ulici (Güntherovej), Bratislava
• 1944 – 45 Hydropedologické laboratóriá, Trnavská, Ondavská ulica, Bratislava,spolupráca: J. Knapo
• 1945 – 60 Rodinné domy pre rôznych stavebníkov
• 1949 Prístavba poštovej budovy v Nitre a bytový dom v Nitre*
• 1950 Bytový trojdom VŠLD, Zvolen
• 1950 Bytový komplex Krížna ulica, Benkovo námestie, Bratislava, spolupráca:M. Škorupa, A. Cibulka
• 1950 Bytový dvoj dom medzi Krížnou a Záhradníckou ulicou, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa, A. Cibulka
• 1950 Radnica v Nových Zámkoch
• 1950 Šesťtriedna ľudová škola, Martin – Priekopa
• 1950 Telocvičňa s príslušenstvom v Nitre
• 1950 Budova Poverníctva dopravy, Dostojevského rad, Bratislava, spolupráca: J.Štefanec
• 1951 Prevádzková budova Dopravného podniku, Rožňavská ulica, Bratislava
• 1951 Otvorená plaváreň 3x50, Zvolen
• 1951 Prijímacia železničná budova, Čierna pri Čope, spolupráca: A. Klaučo
• 1954 Rekonštrukcia Pistoriovho paláca na Leninovo múzeum, Štefánikova ulica, Bratislava, spolupráca: K. Rosmányi st.
• 1954 Garáže pre SND, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa
• 1954 Sklady pre dekorácie SND, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa
• 1955 Bytový dom. Laurinská – Nedbalova ulica, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa
• 1955 Bytový dom pre mliekarenské družstvo, Bartoškova ulica, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa
• 1955 Prevádzková budova pre SLOVZAK, v Harmónii
• 1955 – 58 Provizórium Vysokej školy lesníckej a drevárskej, Zvolen, spolupráca: J. Knapo
• 1956 Adaptácia synagógy na telocvičňu s príslušenstvom v Seredi
• 1959 Staničná budova vo Zvolene
• 1959 Umelecko-dekoračné dielne SND, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa
• 1959 – 60 Výskumný ústav lesného hospodárstva ČSAV vo Zvolene
• 1960 Teoretické ústavy Lekárskej fakulty, Sasinkova ulica, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa
• 1961 Rekreačná chata na Bielej Skale, Pezinok
• 1961 Dom kultúry SČSP, Nám. Ľ. Štúra, Bratislava – rekonštrukcia, spolupráca: L.Kušnír, I. Slameň, V. Malcer
• 1963 Kotolňa VŠLD, Zvolen
• 1967 Pamätník Ľ. Štúra vo Zvolene, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň, J. Kulich
• 1970 Rodinný dom, Bratislava – Karlova Ves
• 1971 Most SNP – Nový most v Bratislave, Nábrežie generála Svobodu, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň, A. Tesár a kol.
• 1971 Dom slovenských spisovateľov, Laurinská ulica, Bratislava
• 1971 Rodinný dom Ing. M. Polonca, Brečtanova 7, Bratislava
• 1972 Presscentrum – tlačový kombinát a ČTK, Pribinova ulica, Bratislava, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň, O. Dóra, J. Kozák
• 1972 Stvárnenie rybného námestia a trafostanica pri Dóme sv. Martina, Bratislava, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň
• 1972 Monoblok filmových ateliérov Koliba, Bratislava, spolupráca: I. Slameň, M. Drábek, C. Rovňák, B. Somora
• 1972 Filmovacia dvojhala filmových ateliérov Koliba, Bratislava, spolupráca: I. Slameň, M. Drábek, C. Rovňák, B. Somora
• 1973 Architektonické riešenie Pamätníka Ľudových milícii, Bratislava, Račianske mýto, spolupráca: J. Kulich
• 1974 Pavilón APN, Nábrežie generála Svobodu, Bratislava, spolupráca: C. Rovňák, B.Somora
• 1974 Internát Pravdy, Medená ulica, Bratislava, spolupráca: C. Rovňák, B.Somora
• 1974 Projekt rodinného domu S. Somolányiho, Fialkové údolie č.10, Bratislava
• 1974 Projekt rodinného domu prof. Vítězslava Balhara, Tomašov
• 1975 Administratívna budova Omnia 2, Dunajská ulica, Bratislava, spolupráca: B. Somora
• 1975 Projekt rodinného domu Ing. J. Kuklicu, Žalmanova 10, Bratislava
• 1975 Projekt rodinného domu MUDr. L. Terena, Radvanská 56, Bratislava
• 1975 Projekt rodinného domu Dr. P. Strapku, Košťany nad Turcom
• 1976 Radová zástavba rodinných domov ul. Mošovského – Hummelova, Bratislava
• 1976 Experimentálne zdravotné stredisko, Pusté Úľany
• 1977 Bytový dom v Dunajskej Strede
• 1977 Rekreačné zariadenie krajskej prokuratúry, Krpáčovo, spolupráca: I. Ďuriak
• 1977 Rekreačné zariadenie CKM Junior, Krpáčovo, spolupráca: I. Ďuriak
• 1978 Ubytovňa Slovnaft, Bratislava, spolupráca: J. Adámek
• 1978 Rodinný dom na Gorazdovej ulici, Bratislava

[upraviť] Publikačná a pedagogická činnosť

Architekt sa okrem projekčnej a pedagogickej činnosti venoval aj publikačnej činnosti, ktorá zahrňovala príspevky do odborných časopisov, štúdie, odborné články, skriptá a učebnice.

Zaoberal sa najmä problematikou bývania a typológie obytných stavieb, recenzoval novovznikajúce stavby, písal odborné články a referáty. Bol členom redakčnej rady a vedeckým redaktorom Stavebného náučného slovníka a v rokoch 1959-1964 aj členom redakčného kruhu časopisu Projekt.

Výber zo spomínaných publikácií:

• Typológia obytných stavieb, dočasná učebnica, Vyd. SVTL Bratislava, 1. vyd. 1951, 2.vyd.1956
• Zahraničná bytová výstavba; In: Projekt 1957
• Referát pre I. sjazd Sväzu slovenských architektov v Bratislave. In: Projekt 1959
• Dispozičné prvky obytných budov II., dočasná učebnica. Vyd. SVTL Bratislava 1960
• Experimentálna bytová výstavba v Bratislave. In: Projekt 1961,č. 11-12, s. 242-243
• Stavebnícky náučný slovník ( V. zväzok, heslá z typológie obytných budov ). SVTL Bratislava 1963-6
• Slovník súčasného slovenského umenia ( LO = heslá z architektúry). Vyd. SFVU Bratislava 1967
• Pamätník SNP v Banskej Bystrici (recenzia). In: Projekt 1969,č. 11-12, s. 206

[upraviť] Spolupráca

Architekt mal tímového ducha, na návrhoch a projektoch rád spolupracoval s inými architektmi (J. Knapo, M. Škorupa, A. Cibulka, J. Štefanec, A. Klaučo, K. Rosmányi st., L. Kušnír, I. Slameň, V. Malcer, O. Dóra, M. Drábek, C. Rovňák, J. Antal, B. Somora, I. Ďuriak, J. Adámek a mnohí ďalší) študentmi architektúry a tiež z odborníkmi z iných profesií – statici ( A. Tesár, J. Kozák ), výtvarníci, sochári ( J.Kulich ).

[upraviť] Citáty

"Architektúra je ako šport, ak chcete byť dobrí, musíte stále trénovať."

[upraviť] Ocenenia

• 1960 Cena mesta Bratislava
• 1962 Štátna cena Klementa Gottwalda za Teoretické ústavy Lekárskej fakulty UK
• 1967 Štátne vyznamenanie za zásluhy o výstavbu

[upraviť] Cena profesora Jozefa Lacka

Toto ocenenie je udeľované na počesť profesora Jozefa Lacka každoročne od roku 1990 za najlepšiu absolventskú magisterskú diplomovú prácu v danom školskom roku.

[upraviť] Externé odkazy

• Časopis Projekt – monotematické vydanie k príležitosti 90. výročiu narodenia J. Lacka
• http://www.archinet.sk/
• sekcia časopisy - Projekt
• Cena profesora Jozefa Lacka 2006/2007
• http://www.abcinterier.sk/news.php?sel=7&id=2310
• Most SNP
• http://www.mix.sk/bratislava/bratislava-most-snp.htm
• http://www.mix.sk/bratislava/bratislava-z-mostu-snp.htm
• http://sk.wikipedia.org/wiki/Nov%C3%BD_most_(Bratislava)
• http://www.eastmodern.com/br05.html

[upraviť] Zdroje

• Dulla, M.: Architektúra dnes. Pallas, Bratislava 1993
• Dulla, M.; Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Slovart, Bratislava 2002
• Dulla, M.: Kto je kto v architektúre na Slovensku. SAS, Bratislava 1995
• Dulla, M. a kol.: Majstri architektúry, Významné osobnosti Slovenských dejín. Perfekt, Bratislava 2005
• Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Pallas, Bratislava 1976
• Moravčíková, H. a kol.: Architektúra na Slovensku, stručné dejiny. Slovart, Bratislava 2005
• Šlachta, Š.: Neznámi známi. SAS, Bratislava 2004
• Zalčík, T.; Dulla, M.: Slovenská architektúra 1976 – 1980. VEDA, Bratislava 1982
• Projekt - slovenská architektonická revue 2007, č. 4