Mosad
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mosad (hebr. המוסד למודיעין ולתפקידים מיוחדים, Ha-Mosad le-Modi’in u-le-Tafkidim Mejuchadim, dosl. Organizácia pre výzvedné a špeciálne úlohy) je tajná spravodajská služba Izraela. Za oficiálny dátum vzniku sa považuje 1. apríl 1951. Do pôsobnosti Mosadu patrí zber spravodajských informácií, tajné operácie a čiastočne protiteroristická činnosť.
Obsah |
[upraviť] Vznik
Pred vznikom Izraela bolo jeho územie pod mandátnou správou Veľkej Británie. Na tomto území žilo vedľa seba arabské a židovské obyvateľstvo v neustálom napätí. Britské jednotky mali za úlohu udržiavať poriadok a paralyzovať zárodky konfliktov, takže boli oboma stranami považované za jednotky okupačné. V roku 1929 vznikla na území Palestíny Židovská agentúra (Jišuv), ktorej súčasťou bolo niekoľko tajných organizácii, ktoré potrebovali dôležité spravodajské informácie pre svoju činnosť. Preto hlavná vojenská zložka Jišuvu – Hagana, vytvorila informačnú službu Šaj – Šerut Jedi’ot. Úlohou Šaj bolo zbierať informácie pre operácie vedené Haganou a poskytovať informácie pre vedenie Jišuvu, aby mohlo politicky a vojensky obchodovať s izraelskými arabmi, arabskými krajinami a predstaviteľmi dohliadajúcich mocností. 29. novembra 1947 Spoločenstvo národov ( súčasné OSN ) schválilo plán rozdelenia územia Palestíny. 15. mája 1948 po ukončení britskej mandátnej správy vznikol štát Izrael. Vznik Izraela a napadnutie spojenými arabskými armádami (Prvá arabsko-izraelská vojna ) vyústilo do vytvorenia prvých spravodajských služieb. 7. júna 1948 premiér David Ben Gurion zvolal člena politického oddelenia Židovskej agentúry – Reuvena Shiloaha a šéfa Šaj – Isser Beeriho. Stretnutie prinieslo založenie prvých štátnych spravodajských služieb.
Citát z Gurionovho denníka týkajúci sa spravodajských služieb :
- Vojenská informačná služba – vytvorená generálnym štábom, vedená Isserom Beerim a Vivianom ( Haim Hertzog ). Shai bude zodpovedná za bezpečnosť, cenzúru a kontrašpionáž.
- Vnútorná informačná služba pod vedením Isser Harela a Yosefa Yizraela.
- Zahraničná informačná služba pod vedením Reuven Shiloaha. Do konca vojny bude podriadená ministerstvu obrany a neskôr možno ministerstvu zahraničia.
Reuven Shiloah sa stal šéfom politického oddelenia ministerstva zahraničia a poradcom ministra zahraničia pre špeciálne úlohy. Zameriaval sa hlavne na zahraničnú politickú situáciu, na formovanie spojenectiev s nearabskými štátmi napríklad s Tureckom a zachraňovanie židovského majetku v zahraničí a jeho prenesenie do Izraela. Časť Shai vedená Haim Ben Menahem začal pracovať v zahraničí v lete 1947. V júni 1948, keď bolo založené politické oddelenie, Arthur Ben Natan bol vyslaný do Paríža prebrať Ben Menahemove kontakty. Toto operačné oddelenie , ktoré dostávalo konečnú podobu bolo nazývané Da'at ( poznanie ). Ben Gurion zásadne odmietal zverejnenie existencie bezpečnostnej a spravodajskej služby. Tak teda politické oddelenie definované ako “ zahraničná politická informačná služba“ sa stalo nezávislou a tajnou agentúrou, ale stále bolo vedené pod ministerstvom zahraničia. To znamenalo, že ciele služby, úlohy, rozpočet a vnútorné vzťahy nemohli byť legislatívne podchytené. V apríli 1949 bola sformovaný najvyšší riadiaci výbor pod vedením Reuvena Shiloaha. Jeho členovia neskoršie známi ako VARASH boli zahrnutí do Shin-Bet, ktorý vznikol z Shai, politického oddelenia, vojenského spravodajského oddelenia a izraelskej polície.
V júli 1949 Reuven Shiloah za podpory Davida Ben Guriona navrhol zriadenie centrálnej inštitúcie pre organizáciu a koordináciu spravodajskej a bezpečnostnej služby. 13. decembra 1949 Ben Gurion schválil zriadenie “Inštitúcie pre koordináciu“ – Mosad. Mosad začal pracovať po záštitou ministerstva zahraničia. S cieľom zlepšiť operačné schopnosti Mosadu Ben Gurion v marci 1951 schválil finálnu reorganizáciu. Bolo ustanovené nezávislé, centrálne vedenie na riadenie všetkých zahraničných spravodajských úloh. Mosad sa stal súčasťou kancelárie premiéra a začal reportovať priamo premiérovi.
[upraviť] Súčasnosť
Centrála Mossadu sídli v Tel Avive. V čele Mossadu stojí riaditeľ, ktorý je priamo zodpovedný premiérovi, pretože Mossad nepodlieha kontrole izraelského parlamentu (Kneset). V Mossade pracuje približne 1600 zamestnancov. Mossad je civilná služba a nepoužíva vojenské hodnosti. Aj napriek tomu je medzi zamestnancami veľa dôstojníkov. Svoje hodnosti ale získali pri službe v Izraelských obranných silách (IOS).
[upraviť] Organizačné zloženie
Mossad sa celkovo skladá z ôsmich oddelení. Aj keď niektoré detaily o vnútornej organizácii zostávajú neznáme, niektoré z nich už prenikli na verejnosť :
- 1. Oddelenie Plánovanie a koordinácia operácii
- 2. Oddelenie Zber informácii je najväčšie. Zodpovedá za špionážne operácie, riadi operačných dôstojníkov a agentov.
- 3. Oddelenie Politická činnosť a styky zodpovedá za styky s vybranými tajnými službami a so štátmi, s ktorými nemá Izrael normálne politické vzťahy.
- 4. Oddelenie Ľudské zdroje, financie, logistika a bezpečnosť
- 5. Oddelenie Výcvik
- 6. Oddelenie Výskum
- 7. Oddelenie Špeciálne operácie plánuje a vykonáva atentáty, polovojenské operácie, sabotáže a psychologické operácie
- 8. Oddelenie Technika
[upraviť] Prehľad riaditeľov
Chronologický prehľad šéfov Mosadu od založenia po súčasnosť:
- 1951 - 1952 - Re’uven Šiloah
- 1953 - 1963 - Isser Harel
- 1963 - 1968 - Me’ir Amit
- 1968 - 1974 - Cvi Zamir
- 1974 - 1982 - Jicchak Hofi
- 1982 - 1989 - Nachum Admoni
- 1989 - 1996 - Šabtaj Šavit
- 1996 - 1998 - Dani Jatom
- 1998 - 2002 - Efrajim Halevi
- 2002 - Me'ir Dagan
[upraviť] Akcie Mosadu
[upraviť] Úspešné operácie
- nájdenie a zajatie nacistického vojnového zločinca Adolfa Eichmanna tímom agentov Mosadu 11. mája 1960 v Argentíne
- krádež plánov francúzskeho bojového lietadla Mirage III, ktorá pomohla Izraelu k vývoju vlastného lietadla Kfir
- vražda nacistického vojnového zločinca Herbertsa Cukursa v roku 1965 v Brazílii
- pomoc pri úteku a záchrane rodiny irackého pilota Munir Redfa, ktorý v roku 1966 utiekol s lietadlom MIG 21 do Izraela
- získanie kľúčových tajných informácii o egyptskom letectve pre operáciu Focus – preventívny vzdušný útok na začiatku šesť dňovej vojny
- odstránenie piatich raketových člnov vo francúzskej lodenici Cherbourg, ktoré boli zaplatené Izraelom, ale neboli doručené v dôsledku francúzskeho embarga v roku 1969
- spravodajská podpora pre operáciu Bulmus 6 – útok špeciálneho komanda na egyptský radar na malom ostrove Green Island
- vražda členov komanda Čierny september, ktorí boli zodpovedný za masaker izraelských športovcov na OH 1972 v Mníchove
- spravodajská podpora operácie Spring of Youth v roku 1973
- spravodajská podpora čílskej tajnej služby pri vražde bývalého čílskeho ministra Orlanda Leteliera a jeho družky Ronni Karpen Moffitt v roku 1976
- vražda Wadie Haddada, vodcu Organizácie pre oslobodenie Palestíny v roku 1978
- vražda Zuhayr Muhsina, vodcu As-Sa'iqa v roku 1979
- operácia Sphinx – získanie dôležitých informácii o irackom jadrovom reaktore. V apríli 1979 Mosad zničil 60 percent komponentov jadrového reaktora. Neskôr v roku 1981 bol reaktor zničený po izraelskom leteckom útoku
- podpora operácie Moses – imigrácia etiópskych židov do Izraela v roku 1984
- únos jadrového technika Mordechai Vanunu v Taliansku v roku 1986, potom čo ho z Anglicka vylákala agentka Cheryl Bentov
- Tunis Raid – vražda Abu Jihada, člena Fatah v roku 1988
- pomoc pri evakuácii židov z vojnového Sarajeva do Izraela v roku 1992
- vražda Fathi Shqaqi, vodcu palestínskeho Jihadu v roku 1995
- vražda Izz El-Deen Sheikh Khalila, vodcu Hamasu v roku 2004
[upraviť] Neúspešné operácie
- vražda nevinného marockého čašníka Ahmeda Bouchikiho v Lillehameri v roku 1973. Agenti si ho pomýlili s jedným z vodcov Čierneho septembra Ali Hassan Salemehom. Šesť agentov Mossadu bolo zatknutých
- zadržanie dvoch agentov Mossadu v Jordánsku v roku 1997, ktoré malo podpísanú mierovú zmluvu s Izraelom. Cieľom agentov bolo zavraždenie vodcu Hamasu Sheikh Khaled Mashala prostredníctvom jedu. Izrael bol donútený poskytnúť protijed a prepustiť okolo 70 palestínskych väzňov za vydanie jeho agentov, ktorým hrozil trest smrti za pokus o vraždu