Trnava
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Trnava | ||
| mesto | ||
|
Ulica M. S. Trnavského
|
||
|
||
| Štát | ||
|---|---|---|
| Kraj | Trnavský | |
| Historický región | Trnava a okolie (Dolné Považie) | |
| Okres | Trnava | |
| Nadmorská výška | 146 m n. m. | |
| Súradnice | ||
| Rozloha | 71,535 km² (7 154 ha) | |
| Obyvateľstvo | 68 466 (31. 12. 2004) | |
| Hustota | 957 /km² | |
| Primátor | Ing. Štefan Bošnák (KDH - SDKÚ-DS) | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | 917 01 | |
| Telefónna predvoľba | +421-33 | |
| Kód | 506745 | |
| EČV | TT | |
| Wikimedia Commons: Trnava | ||
| Webová stránka: http://www.trnava.sk | ||
Trnava (maď. Nagyszombat, nem. Tyrnau, lat. Tyrnavia) je jedno z najvýznamnejších miest Slovenska, leží v centre Trnavskej pahorkatiny, v nadmorskej výške 146 m n. m., vo vzdialenosti 45 km severovýchodne od Bratislavy. Kedže Trnava je na Slovensku jedným z najdôležitých centier rímsko-katolíckej cirkvi a stojí tu množstvo jej kostolov, dostala prezývku „Malý Rím“.
Obsah |
[upraviť] Dejiny
Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Je to listina ostrihomského arcibiskupa Jána o donácii príjmov miestneho kostola ostrihomskej kapitule.
Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel.
V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanými hradbami.
Výsadné postavenie mesta upevňovali ďalší uhorskí králi. O dôležitom postavení mesta svedčí aj skutočnosť, že Trnava bola miestom stretnutí kráľov.
Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku 1543, presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. 18. augusta 1561 začala sa výstavba jezuitského kolégia v Trnave na mieste dnešnej Trnavskej univerzity
Sedemnáste storočie sa pokladá za jedno z najhorších období slovenských dejín. Charakterizujú ho stavovské povstania uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, ktoré sa dotýkajú aj života Trnavy. Je paradoxom, že práve v storočí vojen a požiarov (v Trnave vypukol veľký požiar 23. júna 1666, kedy bolo zničené, až na pár ulíc, celé mesto a 16 obyvateľov prišlo o život) sa stáva Trnava univerzitným sídlom. V roku 1635 založil Peter Pazmáň Trnavskú univerzitu, najskôr len s filozofickou a teologickou fakultou. Právnická fakulta bola otvorená v roku 1667 a lekárska až v roku 1769. V 17. storočí boli postavené stavby, ktoré sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Staré budovy dominikánskeho kláštora boli prestavané pre potreby univerzity, vystavili nové konvikty.
Do 18. storočia vstupovala Trnava ako univerzitné mesto známe v celej Európe. V roku 1777, keď na pokyn Márie Terézie presťahovali univerzitu do Budína, túto stratu cítila nielen Trnava, ale celé Slovensko.
V roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva.
1. augusta do 24. septembra 1831 Trnava zažila ničivú epidémiu cholery, ktorá si vyžiadala za dva mesiace cez 800 obetí.
Budovu divadla si trnavskí mešťania postavili v roku 1831. 1. júna 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, trať z Bratislavy do Trnavy. V roku 1870 začal v Trnave pôsobiť Spolok svätého Vojtecha, ktorý v období zákazu činnosti Matice slovenskej pomáhal udržiavať národné povedomie.
Veľký rozvoj zažilo mesto v medzivojnovom období, keď stúpol počet obyvateľov z 15 tisíc v roku 1910 na 26 tisíc v roku 1940. Trnava bola vtedy tretie najväčšie mesto na Slovensku.
25. augusta 1996 sa Trnava stala krajským mestom.
[upraviť] Obyvateľstvo
Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva
(podľa údajov z roku 2001)
Etnické zloženie obyvateľstva
Slováci - 96,89 %
Česi - 0,79 %
Rómovia - 0,27 %
Maďari - 0,21 %
Nemci - 0,05 %
Ukrajinci - 0,03 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
rímski katolíci - 71,85 %
bez vyznania - 18,37 %
protestanti (hl. evanjelici a.v. ) - 2,93 %
grécki katolíci- 0,20 %
pravoslávni - 0,11 %
a iní
[upraviť] Politika
[upraviť] Primátori
- 1990–1994 – Ing. Imrich Borbély
- 1994–1998 – Ing. Štefan Bošnák
- 1998–2002 – Ing. Štefan Bošnák
- 2002–2006 – Ing. Štefan Bošnák
- 2006–2010 – Ing. Štefan Bošnák
[upraviť] Kultúra
[upraviť] Pravidelné trnavské podujatia
- Dobrofest
- Tradičný trnavský jarmok
- Trnavská brána - medzinárodný folklórny festival
- Trnavské kultúrne leto
- Trnavské organové dni
- Lumen - medzinárodný festival gospelovej hudby
- divadelný festival DIV (divadelné inšpiratívne vystúpenia)
[upraviť] Domáce hudobné skupiny a interpreti
- Hudba z Marsu
- Supple People
- Mária Čírová
- Alan Mikušek
- Bystrík
- Dominika Mirgová
[upraviť] Divadelná scéna
História divadelníctva sa v Trnave píše už od začiatku 17. storočia. V tomo čase totiž patrilo medzi najvýznamnejšie centrá jezuitského divadla v Uhorsku. V rokoch 1960 až 1965 v meste pôsobilo prvé profesionálne divadlo a to Krajové divadlo Trnava. Po jeho zániku sa rozvíjalo najmä ochotnícke divadlo. Nové profesionálne divadlo - Divadlo pre deti a mládež vzniklo v roku 1974. Po revolúcii bolo premenované na Trnavské divadlo. Dnes v meste okrem profesionálneho divadla pôsobí aj niekoľko ochotníckych zoskupení.
[upraviť] Divadlo Jána Palárika
Jediné profesionálne divadlo v Trnavskom kraji. Zriadovateľom je Trnavský samosprávny kraj. Riaditeľom divadla je Emil Nedielka a umeleckým šéfom Ján Zavarský. Pod názvom Divadlo Jána Palárika funguje od roku 2002 (predtým Trnavské divadlo).
[upraviť] Kultúrne spolky a združenia
- Trnavská skupina
- Trnavský literárny klub
- Miešaný spevácky zbor TIRNAVIA
- Vokálna skupina KRUHY
- 2.zbor DLHÉ MAČKY - skauti
[upraviť] Kultúrne inštitúcie a zariadenia
[upraviť] Zriadené Trnavským samosprávnym krajom
- Divadlo Jána Palárika
- Galéria Jána Koniareka
- Knižnica Juraja Fándlyho
- Západoslovenské múzeum
- Trnavské osvetové stredisko
[upraviť] V pôsobnosti mesta
- Dom kultúry
- kino Hviezda
- mestský Amfiteáter
[upraviť] Pamiatky
Pozri článok: Národné kultúrne pamiatky v Trnave
Bohatá história mesta zanechala výrazné stopy - množstvo architektonických a kultúrnych pamiatok. Prechádzka historickým centrom, ktoré tvorí mestskú pamiatkovú rezerváciu, poskytuje možnosť zoznámiť sa s pozoruhodným architektonickým súborom, ktorý sa tu formoval niekoľko storočí. Takmer pravidelný pôdorys centra mesta je vymedzený mestským opevnením.
Návštevníci si môžu prezrieť:
- mestskú vežu
- radnicu
- barokový komplex budov Trnavskej univerzity
- trnavské kostoly, vďaka ktorým dostala Trnava prívlastok Malý Rím.
- pomník Antona Bernoláka - autor pomníku je Ján Koniarek, odhalený bol v roku 1937. Súsošie hlavnej postavy Bernoláka a reliéf skupiny viacerých ľudí (reliéf vraj pre finančné problémy) počúvajúcich Bernoláka. Bernolákova hlava vychádza zo zachovaných dobových podkaldov. Pod súsoším je kazateľov citát: SLOVÁCI, PÍŠTE PO SLOVENSKY! TU MÁTE SLOVO MOJE O REČI VAŠEJ.
[upraviť] Kostoly
- Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie (z 13. storočia) - klariský
- Dóm sv. Mikuláša (z roku 1380)
- Kostol sv. Jakuba staršieho, apoštola (z roku 1640) - františkánsky
- Katedrála sv. Jána Krstiteľa (z roku 1637) - univerzitný
- Kostol sv. Heleny (z roku 1238)
- Kostol sv. Jozefa (z roku 1671) - pavlínsky
- Kostol sv. Anny (z roku 1776) - uršulínsky
- Kostol Najsvätejšej Trojice (z roku 1729) - jezuitský
- Evanjelický kostol a. v. (z roku 1924)
[upraviť] Synagóga
- Židovská synagóga (19. storočie).
[upraviť] Známe osobnosti
[upraviť] Pochádzajúce z Trnavy
- Jozef Adamovič - slovenský herec.
- Mária Balážová (* 31. august 1956) - slovenská maliarka a pedagogička
- Juraj Beneš - slovenský hudobný skladateľ.
- PhDr. Ján Bobok - slovenský pedagóg a matematik.
- Ladislav Burlas - slovenský hudobný skladateľ.
- Karol Čálik - slovenský herec a spevák (tenor).
- Michaela Čobejová - slovenská herečka.
- Petronela Dočolomanská - slovenská herečka.
- Martin Gregor, vl. menom Guttmann - slovenský herec.
- Václav Jelínek (1737-1823) - kníhtlačiar (tlačiareň Trnavskej univerzity).
- Karol Ježík - slovenský publicista
- Juraj Kadlec (* 7. jún 1931)- bývalý hráč Spartaka Trnava
- Elena Kittnarová (* 1. jún 1931)- operná speváčka, sólistka opery SND v Bratislave
- Eva Kostolányiová - slovenská speváčka.
- Taťána Kuchařová - Miss World 2006.
- Matej Piller - († 10. november 1798) - prírodovedec, profesor Trnavskej univerzity
- Jozef Práznovský - slovenský maliar.
- Ján Purgina - slovenský pedagóg a fyzik.
- Igor Rusnák - slovenský dramatik.
- Ján Sambucus (* 24. jún 1531) - (dvorný historik cisára Ferdinanda I. - jeden z najväčších stredoeurópskych humanistov.
- Mikuláš Schneider-Trnavský (1881-1958) - slovenský skladateľ, dirigent a hudobný pedagóg.
- Ján Stacho - slovenský básnik a prekladateľ.
- Fraňo Svoboda - (* 21. jún 1901) - spisovateľ pre deti a mládež, publicista, pedagóg a redaktor.
- Soňa Valentová (* 1. jún 1946) - divadelná a filmová herečka
- Miroslav Válek - slovenský básnik.
- František Weiss - slovenský matematik a astronóm.
- Ivan Zima-Télfy (* 14. jún 1816) - právnik, spisovateľ, prekladateľ a cestovateľ, univerzitný profesor.
- Stanislav Zvolenský (* 19. november 1958) katolícky arcibiskup - metropolita Bratislavskej arcidiecézy
[upraviť] Pôsobiace v Trnave
- Ľudovít I. z Anjou (1326-1382)
- Mikuláš Oláh (1493-1568)
- Žigmund Forgáč (- 1621)
- Peter Pázmáň (1570-1637)
- František Borgia Kéri (1702-1768)
- Jozef Ignác Bajza (1755-1836)
- Anton Bernolák (1762-1813)
- Juraj Haulík (1788-1869)
- Ferko Urbánek (1859-1934)
- Ján Koniarek (1878-1952)
- Zoltán Kodály (1882-1967)
- Andrej Žarnov (1903-1982) - pred emigráciou pracoval ako pedagóg
- Jozef Herda (1910-1985)
- Svetozár Hurban Vajanský ako advokátsky koncipient
- Martin Palkovič, veľkou mierou sa pričinil o vybudovanie a rozvoj Trnavskej univezity, neskôr jej profesor a rektor.
- Blažej Baláž (* 1958) - slovenský maliar a vysokoškolský pedagog
[upraviť] Školstvo
[upraviť] Vysoké školy
[upraviť] Stredné školy
- Gymnázium Jána Hollého
- Gymnázium Angely Merici (katolícke)
- Športové gymnázium J. Bottu
- Združená stredná priemyselná škola
- Stredná priemyselná škola dopravná
- Stredná priemyselná škola stavebná
- Stredná poľnohospodárska škola
- Stredná zdravotnícka škola
- Obchodná akadémia
- Arcibiskupské Gymnázium (katolícke)
[upraviť] Hospodárstvo
[upraviť] Dôležité firmy
- PSA Peugeot Citroën
- Sony
- Samsung Voderady
- Datalogic Slovakia - výroba čítačiek čiarových
kódov, mobilných počítačov a RFID systémov
- ŽOS - oprava a modernizácia železničných vozňov
- SACHS Slovakia - automobilové komponenty
- TOMA - výroba lisov a zariadení
- SIBAMAC - stavebníctvo
- I.D.C. Holding – výroba cukroviniek (Figaro) a trvanlivého pečiva (Sedita)
[upraviť] Časti mesta
- Mestské časti (od 1. 7. 2002): Modranka, Trnava-juh, Trnava-sever, Trnava-stred, Trnava-východ, Trnava-západ
- Sídliská: Družba I-III, Linčianska, Ľ. Podjavorinskej, Prednádražie I,II, Vodáreň I,II, Zátvor
- Ostatné časti: Hlboká, Kopánka, Nové Mesto, Staré mesto, Tulipán
- Osady: Dolina, Dvor 9. mája, Farský mlyn, Kočišské, Medziháje, Oravné, Pažitný mlyn,
[upraviť] Sesterské mestá
[upraviť] Pozri aj
[upraviť] Iné projekty
[upraviť] Externé odkazy
- Oficiálne stránky mesta Trnava
- Práca, pracovné ponuky, voľné miesta, hľadám prácu a úrad práce v regióne Trnava
- Neoficiálne stránky mesta Trnava
- Cestovné poriadky a iné informácie o MHD v Trnave
- Zaujímavý článok o Trnave
- Oficiálne stránky najvýznamnejšieho futbalového klubu Trnavy- Spartaka Trnava
- Železničná stanica Trnava
| Mestské časti Trnavy (6) |
|
Modranka | Trnava-juh | Trnava-sever | Trnava-stred | Trnava-východ | Trnava-západ |
| Mestá a obce okresu Trnava (1+43) | 31.12.2003 |
|
Biely Kostol | Bíňovce | Bohdanovce nad Trnavou | Boleráz | Borová | Brestovany | Bučany | Buková | Cífer | Dechtice | Dlhá | Dobrá Voda | Dolná Krupá | Dolné Dubové | Dolné Lovčice | Dolné Orešany | Horná Krupá | Horné Dubové | Horné Orešany | Hrnčiarovce nad Parnou | Jaslovské Bohunice | Kátlovce | Košolná | Križovany nad Dudváhom | Lošonec | Majcichov | Malženice | Naháč | Opoj | Pavlice | Radošovce | Ružindol | Slovenská Nová Ves | Smolenice | Suchá nad Parnou | Šelpice | Špačince | Šúrovce | Trnava | Trstín | Vlčkovce | Voderady | Zavar | Zeleneč | Zvončín |
|